Dnes je Nedeľa o márnotratnom synovi. Týždeň pred touto nedeľou sa volá – Sedmica vsejadnaja – alebo tzv. voľný týždeň (voľnica). Počas tohto týždňa v stredu a piatok nie je pôst. Táto prax odlišovala veriacich byzantského obradu od Arménov – monofyzitov, ktorí sa aj v tieto dni postia. Hlbší zmysel tejto praxe pramení z faktu, že pôst nemá robiť veriaceho nadutým ako farizej, ktorý sa chválil pred Bohom, že sa postí dva razy do týždňa. Je to týždeň duchovnej radosti a potechy, akými sú aj všetky ostatné „voľné“ týždne liturgického roku.
Ústrednou myšlienkou tejto nedele je podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32). Toto podobenstvo sa pokladá za jednu z najkrajších statí Svätého Písma. Odzrkadľuje sa tu najväčšie Božie milosrdenstvo a hlboká kajúcnosť človeka. Cirkev pripomína človekovi, čo opustil a stratil. Na druhej strane Božie slovo ponúka cestu späť, cestu do otcovho domu, kde sme prijatí. Výstižne to vyjadruje kondák dnešnej nedele, v ktorom nachádzame tieto slová: „Nerozumne som sa vzdialil od tvojej otcovskej slávy a premrhal bohatstvo, ktoré si mi daroval. Avšak hlasom márnotratného syna k tebe volám: Zhrešil som pred tebou, štedrý otče, prijmi ma späť kajúceho sa, prijmi ma ako jedného zo svojich sluhov„.
Našou úlohou je znova sa pozrieť v pravde na náš život. Možno sa podobáme mladšiemu márnotratnému synovi. Možno sme svojím myslením a správaním bližšie k staršiemu synovi, ktorý sa nad svojím bratom pohoršoval a chýbala mu životná radosť, dá sa tiež povedať plnosť života. Tak či onak, pre jedného aj pre druhého mal otec otvorenú náruč so slovami nesmiernej múdrosti.
Je krásne byť v Otcovej náruči. A Nebeský Otec nám to ponúka. Preto poslal aj Syna, aby nás vykúpil, aby nám otvoril cestu do Otcovho domu. Zvoľme si tento návrat. Ak sme v Otcovom dome, nechcime ísť tam, kde je trápenie, zima, hlad a neistota rôzneho druhu. Žime v Kristovi, žime v Cirkvi, v ktorej pulzuje život Najsvätejšej Trojice s istotami a privilégiami Otcovho domu, ako o tom čítame v podobenstve.