V tretiu nedeľu po Pasche, slávime sviatok svätých žien myronosičiek. Tiež aj pamiatku Jozefa z Arimatey, ktorý bol jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov. Tieto ženy sa stali prvými a neklamnými svedkami zmŕtvychvstania. Pohľad na odhodlanosť týchto svätých žien je dodnes zaujímavý a inšpirujúci.
Myronosičkami boli nazvané preto, že v nasledujúci deň po Pasche sa ponáhľali, aby podľa židovského zvyku pomazali Pánovo telo voňavými olejmi (drahocenné myro). Poháňala ich láska ku Kristovi. Kráčali ku Kristovi aj proti logike, veď im nemal kto odvaliť kameň od vchodu od hrobu. Napriek tomu kráčali. K hrobu prišli nad ránom, ako to bolo zvykom, aby Krista oplakávali a pomazali jeho telo. V tej chvíli chceli Kristovi dať všetko, čo mohli dať. Stretli sa však s čímsi nečakaným. Videli rôzne úkazy, dvoch bieloskvúcich sa anjelov vo vnútri hrobu a jedného sedieť na kameni. Nakoniec videli aj vzkrieseného Krista. Myronosičky spomínané v evanjeliách sú tieto: Prvá medzi všetkými bola Mária Magdaléna, z ktorej Kristus vyhnal sedem zlých duchov. Druhou je Salome. Tretia je Jana, žena Chúzu, ktorý bol správcom v Herodesovom dome. Štvrtá a piata sú Mária a Marta, Lazárove sestry. Šiesta je Mária Kleopasova. Siedma je Zuzana a mnohé iné, ako píše sv. Lukáš, ktoré vypomáhali Kristovi a jeho učeníkom zo svojich prostriedkov.
Tieto všetky zvestovali vzkriesenie, čo bolo v tom čase čosi nezvyčajné a neprijateľné. Zvestovali, že Kristus vstal zmŕtvych, aby sme verili a pravdivo sa utvrdzovali o Kristovom vzkriesení. Po Tomášovi aj ich sviatok prijala Kristova cirkev, lebo oni prvé videli vzkrieseného Krista a všetkým zvestovali spasiteľné posolstvo a po nanebovstúpení prežili život, ako sa patrí na ženy, Kristove učeníčky.
Zoberme si príklad zo žien myronosičiek v preukazovaní lásky Kristovi a zvestujme základnú kresťanskú pravdu, že „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“