Sviatosť eucharistie je nenahraditeľná

Vo štvrtok po Nedeli Všetkých svätých slávime Sviatok Slávnostnej poklony prečistým tajomstvám tela a krvi nášho Pána Ježiša Krista, nazývaný tiež Sviatok Najsvätejšej Eucharistie (v lat. tradícii známy ako Božie telo). V našom liturgickom kalendári patrí medzi tzv. veľké sviatky, v Západnej cirkvi je prikázaným sviatkom. Tento sviatok je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo svätých tajomstvách (csl. tajnach).

Pápež František v jednom zo svojich príhovorov výstižne poznamenal: „Okrem fyzického hladu človek nesie v sebe ešte iný hlad, hlad, ktorý nemôže byť nasýtený obyčajným jedlom.“ A ďalej: Je to hlad po živote, hlad po láske, hlad po večnosti. A znamenie manny – ako aj celá skúsenosť Exodu – obsahuje v sebe aj túto dimenziu – bol to druh pokrmu, ktorý uspokojuje túto hlbokú túžbu, ktorá je v človeku. Ježiš nám dáva toto jedlo, dokonca on sám je živý Chlieb, ktorý dáva svetu život (porov. Jn 6,51). Jeho telo je skutočný pokrm pod spôsobom chleba. Jeho krv je skutočný nápoj pod spôsobom vína. To nie je len jedlo, ktorým sa nasýti naše telo, ako mannou. Kristovo telo je nový Chlieb, ktorý dáva život, večný život, pretože podstata tohto Chleba je Láska.

V Eucharistii sa komunikuje Pánova láska k nám. Láska taká veľká, že nás živí sebou samým. Nesebecká láska, vždy k dispozícii pre každého hladného človeka v núdzi,
aby regeneroval svoje sily. Zažiť skúsenosť viery znamená nechať sa živiť Pánom a budovať svoju vlastnú existenciu nie na hmotných dobrách, ale na skutočnosti, ktorá sa nepomíňa: „Božie dary, jeho Slovo a jeho Telo.“

Skutočne, okolo nás sa ponúka veľa „pokrmov“, ktoré nie sú od Pána, a ktoré zdanlivo uspokojujú viac ako Boh. Niektorí sa nasycujú peniazmi, iní úspechmi a márnosťami, iní mocou a pýchou. Ale pokrm, ktorý nás naozaj živí a nasycuje, je len ten, ktorý nám dáva Boh! Pokrm, ktorý nám ponúka Pán, je iný, ako tie ostatné, a možno sa nám nezdá taký chutný, ako tie, ktoré nám ponúka svet.

Sláviac tento sviatok sme postavení pred jednoduchú otázku: Kde chcem jesť? Pri Pánovom prestole? V kondáku budeme spievať: „Hľa, Kristus sa dáva všetkým za pokrm. Poďte, pokloňme sa mu ako Bohu v tejto sviatosti ukrytému, a s pokornou úctou volajme: Nezavrhni nás, Vládca, pre nedôstojné prijímanie. Spáľ naše hriechy a spas naše duše.“

Zdieľaj: