Sviatok Narodenie sv. Jána Krstiteľa je najväčším sviatkom tohto svätca. Podobne ako sviatok jeho počatia, aj tento sviatok sa slávil už v 4. storočí.
Poučné slovo na tento sviatok nachádzame u sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza i sv. Augustína. Sv. Augustín vo svojej homílii na tento deň hovorí: „Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo.“
„Výnimočnosť sv. Jána Krstiteľa vyjadruje ďalej sv. Augustín slovami: „Zdá sa, že Ján tvorí akési rozhranie medzi dvoma zákonmi, Starým a Novým. Veď sám Pán svedčí, že je istým medzníkom: „Zákon a Proroci sú až po Jána Krstiteľa.“ Vo svojej osobe teda predstavuje Starý a ohlasuje Nový. Pretože predstavuje Starý, rodí sa z dvoch starcov, a pretože ohlasuje Nový, je už v živote matky vyhlásený za proroka. Ešte sa nenarodil a už sa radosťou zachvel v matkinom lone pri príchode svätej Márie. Už tam mal poslanie, poslanie skôr, ako sa narodil. Ukazuje sa, čí bude predchodca, skôr, ako by ho on videl. Sú to božské veci a presahujú mieru ľudskej krehkosti. Napokon sa narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Uváž, čo sa tu stalo, lebo ide o obraz plnej skutočnosti.
Otvorenie Zachariášovho hlasu pri Jánovom narodení je to isté, čo roztrhnutie opony pri Kristovej smrti na kríži. Keby bol Ján zvestoval seba samého, Zachariášove ústa by sa neboli otvorili. Jazyk sa rozväzuje, lebo sa rodí hlas. Lebo keď už Ján zvestoval Pána, opýtali sa ho: „Kto si ty?“, odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“ Ján bol hlas. Ale Pán bol „na počiatku Slovo“. Ján bol hlasom za istý čas, Kristus je večným Slovom od počiatku!“
Aj preto je sv. Ján Kristiteľ na ikonostase slovanského typu v páse Deisis hneď pri Kristovi. V rámci týždňa, ak nie je iný predpis, je pravidelná spomienka na sv. Jána Krista v utorok.
„Svätý Ján Krstiteľ, pros Boha za nás hriešnych.“