Pred nami je náš najväčší kresťanský sviatok. Je to Kristova Pascha, alebo inými slovami Veľká noc.
Apoštoli mali počas Kristovej Paschy skúsenosť s mnohými dôležitými situáciami. Dá sa povedať, že všetky udalosti ich zasahovali v jadre ich bytia. Mali za sebou niekoľko prebdených nocí, v ktorých sa pýtali seba samých, ale aj Boha, čo bude ďalej. Najhoršie sa cítili vo Veľký piatok a Veľkú sobotu, keď bol Kristus v hrobe. No prišla Veľkonočná nedeľa, Kristovo vzkriesenie a všetko sa zmenilo.
V prvom rade prišli ku Kristovmu hrobu ženy. Potom aj apoštoli. Najprv sv. Peter a Ján, a aj keď to nie je napísané v evanjeliách, môžeme predpokladať, že sa tam neskôr išli pozrieť všetci. Neexistuje totiž väčšia radosť, ako vidieť prázdny hrob vo vedomí, že ten, ktorý v ňom ležal, vstal z mŕtvych.
My v našej životnej situácii sa mnohokrát podobáme tým, ktorí stoja nad hrobom svojich nádejí, ktoré pre nás nejavia žiadne známky života.
Jednoducho neveríme, že by sa mohlo niečo zmeniť k lepšiemu. Na tomto mieste je však potrebné poznamenať, že vzkriesený Kristus je naplnením všetkých našich nádejí, pretože Jeho hrob ostal prázdny. V Ňom sme v pravom slova zmysle optimisti, v Ňom je možné všetko. Niet väčšej radosti, ako stáť nad prázdnym hrobom, v ktorom bola pochovaná naša nádej. Trebárs nádej na svoje obrátenie, na možnosť priblížiť sa k Bohu, nádej zlepšiť svoje vzťahy so svojimi blížnymi, v prvom rade so svojou najbližšou rodinou. V Kristovi je však všetko možné. Draho sme boli kúpení, ako hovorí sv. apoštol Pavol, a Kristov hrob ostal prázdny.
Vstupujeme do Veľkého týždňa a Kristovej Paschy. Ponorme sa do liturgických modlitieb, ktoré nám ponúka Cirkev, aby sme si uvedomili a prijali to, že Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona a hriechu svojou drahocennou krvou a smrťou na kríži. Ale samozrejme aj to, že Kristus neustále vstáva z mŕtvych, aby dvíhal aj nás z našej beznádeje.
Prajem Vám požehnané sviatky Kristovej Paschy a radostné prežívanie skutočnosti, ktoré stopercentne vyjadruje náš pozdrav „Christós voskrése“.