Prázdniny sú za nami a na začiatku nového cirkevného a školského roka stojíme tiež pred našou eparchiálnou odpustovou slávnosťou Narodenia Presvätej Bohorodičky.
V katedrále sa počas roka toho udeje skutočne dosť. Liturgií a duchovných podujatí je tu veľa. Eparchiálna odpustová slávnosť však zakaždým so sebou prináša čosi originálne a neopakovateľné. Je to čas modlitby viac osobnej, viac zameranej na prehlbovanie osobnej viery a intenzívnejších prosieb za naše rodiny. Duchovný program v sobotu aj v nedeľu je pestrý, teda je z čoho si vybrať.
Aby priniesla odpustová slávnosť duchovný osoh, mali by sme prijať za svoje tieto skutočnosti:
Modlitba nie je strata času. Ak si uvedomíme túto pravdu, snažíme sa zariadiť si svoj program tak, aby v ňom mala modlitba miesto. Pozrime sa na to z druhej strany. Modlitba je dar, cez ktorý so dostávame k Bohu. On je síce všade, ale cez modlitbu nás hneď počuje. Preto je potrebné, aby sa neustále „konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí“ (1 Tim 2,1), lebo „toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom“ (1 Tim 2,3). Všetko vieme ponúknuť Bohu v modlitbe a podľa Božej vôle aj vyprosiť.
Vnímať aj krásu Cirkvi. Cirkev je Ježiš. Je to jeho tajomné telo, ktoré preniká celú zem. Preto je Cirkev krásna. Preto urobila v dejinách ľudstva najviac dobrého. Preto by som ju mal milovať, lebo som jej členom. Odpustová slávnosť je príležitosťou osláviť aj tento dôležitý ekleziologický rozmer nášho života. Prísť a oslavovať Boha, ktorý sa v našich životoch oslávil.
Ak sme mu to dovolili. Treba tiež poznamenať, že Boh vidí, keď ho s úprimným srdcom oslavujeme. Toto neostáva bez odmeny.
Odpustová slávnosť je predo dvermi. Prijmite srdečné pozvanie na ňu a vyberte si niečo z duchovnej obnovy aj duchovného programu odpustovej slávnosti, ktorý nájdete v nasledujúcich riadkoch.