Dnes máme Nedeľu o mýtnikovi a farizejovi. Je to nedeľa, ktorou vstupujeme do predpôstneho obdobia. Obdobia, ktoré nás pripravuje na Veľký pôst. Naša pozornosť je upriamená na dvoch ľudí z podobenstva, na mýtnika a farizeja. Presnejšie, na pokoru jedného a pýchu druhého. Ježiš, keď ohlasoval evanjelium, často používal podobenstvá, teda rozprávania, ktoré jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetľovali poslucháčom pravdy viery. Podobenstvo sa ľahko počúva a ľahko sa zapamätá jeho obsah.
Prečo sa venuje taká pozornosť pokore a pýche? Nie sú dôležitejšie skutočnosti, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť? Na túto otázku by sa dalo hojne diskutovať. V Písme nachádzame mnoho usmernení ohľadom pýchy a pokory. Uveďme jeden z najznámejších citátov z Prvého Petrovho listu: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5, 5).
Pravdou tak ostáva skutočnosť, že bez pokory nieto naozajstného obrátenia, pokánia ani pôstu. Preto Cirkev zdôrazňuje, aby sme sa aj my, blížiac sa k Veľkému pôstu, pripravovali s veľkou pokorou. Vedomie svojej vlastnej hriešnosti nám pri pohľade na Krista neuškodí, ale prospeje. Bez pokory neexistuje obrátenie. A pôst má byť čas obrátenia k Bohu a blížnemu. Takéto obrátenie dokáže aj nemožné. Takto je možné zvíťaziť s Božou pomocou nad vlastnou ľahostajnosťou, nad zlými vzťahmi, ale najmä nad sebou.
V bohoslužobných textoch tejto nedele si zaslúžia osobitnú pozornosť tri tropáre na utierni, ktoré nás upozorňujú na dôležitosť modlitby, pokánia a pokory. Spievame ich pri nedeľnej utierni po 50. Žalme, a to počnúc od dnešnej nedele až do piatej pôstnej nedele. Vyjadrujú to, čo má tvoriť podstatu celého obdobia Veľkého pôstu.
„Darca života, otvor mi dvere pokánia, lebo v duchu zalietam k tvojmu svätému chrámu, keďže chrám môjho tela je hriechmi poškvrnený. Vo svojej dobrote očisť ho svojím milosrdenstvom. Bohorodička, uveď ma na cestu pokánia, lebo som svoju dušu poškvrnil hanebnými hriechmi. Celý svoj život som prežil v lenivosti. Svojím príhovorom zbav ma všetkej nečistoty. Ó, ja nešťastník, keď pomyslím na množstvo svojich neprávostí, hrozím sa strašného súdu. Ale v nádeji na tvoje veľké milosrdenstvo volám k tebe ako Dávid: Zľutuj sa nado mnou, Bože.“
Možno sa nachádzame v zdanlivo neriešiteľnom životnom probléme. Vo viere sa pripodobnime mýtnikovi. Pestujme v sebe pokoru. Nenamýšľajme si o sebe, že sme viac ako Boh alebo náš blížny. Zahľaďme sa na seba a svoje hriechy a ľutujme ich. Budeme prekvapení, čo všetko sa v našom živote pohne k lepšiemu.