Vstupujeme do Strastného Veľkého týždňa. Vstupujeme tiež do Veľkonočného tajomstva, ktorým Ježiš spasil celý svet a tým aj každého jedného z nás. Kristova Pascha je základom našej kresťanskej viery. Preto nemožno byť kresťanom a neveriť v Kristovo zmŕtvychvstanie, „Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“(1 Kor 15,14), píše sv. Pavol v 1. liste Korinťanom.
Apoštoli najprv stratili všetku nádej. Ale potom sa všetko zmenilo. Uverili v Ježišovo zmŕtvychvstanie, pretože ho po jeho smrti pri najrôznejších príležitostiach videli, hovorili s ním, a tak poznali, že je živý. Stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom ich vyslobodilo zo strnulosti a naplnilo ich oduševnenou vierou v Ježiša Krista, Pána nad životom a smrťou.
Stretnutie so vzkrieseným Kristom bol ich najsilnejšou skúsenosťou života. Nebola to fikcia. Zmŕtvychvstalý Pán dovolil učeníkom, aby sa ho dotýkali, jedol s nimi a ukázal im na svojom tele stopy svojho utrpenia. Napriek tomu svojím telom už nepatrí pozemskému životu, ale sa podieľa na božskom živote svojho Otca [KKC 645 – 646]. Takú istú skúsenosť potrebujeme aj my. Dáva nám ju Kristus v Cirkvi.
Aj preto budeme mnohonásobne spievať ľubozvučný tropár vzkriesenia 40 dní po Pasche. Nech nás Kristus, ktorý je Život, prenikne skrz na skrz a prinesie nám radosť, ktorá mnohým chýba.