V dnešnú nedeľu nám cirkev dáva pred zrak ženy myronosičky, ktoré išli k hrobu, išli vo svojej ženskej originalite, za ktorú ich Pán odmenil.
Pozrime sa bližšie na časť evanjelia dnešnej nedele: „Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.“ (Mk 16,1-8).
V evanjeliu nie je opisovaná ich hrdinská nebojácnosť, skôr strach z toho všetkého, čo sa stalo. Na druhej strane je však na týchto ženách viditeľná ich úcta a láska k Ježišovi, ktorú mu prejavujú až za hrob. V tomto postoji boli statočnejšie ako muži, ktorí sa až na jedného rozutekali. Aj tu vidíme nenahraditeľnosť žien v našom živote.
Čo je ale najdôležitejšie, Kristus sa ukázal nie len ženám ako živý, vzkriesený. Láska Ježiša Krista nemá hraníc. Prijíma ju každý, kto o ňu stojí, hoc aj v minulosti zlyhal. Kristus sa tak neustále oslobodzuje z pút smrti a dvíha aj nás, ktorí sme vykúpení. K tomu najdôležitejšiemu, aby sa Kristov život prejavil v našom tak, ako je to vidieť u myronosičiek, apoštolov a Cirkvi, je zveľaďovať v sebe lásku a úctu voči Kristovi. O ostané sa postará Pán. Tak, ako našli odvalený kameň od vchodu do hrobu, tak Pán odstráni z nášho života všetky prekážky, ktoré nám stoja v ceste k Nemu.
Ježiš Kristus žije! Chceš s ním žiť aj ty? Christos voskrese!