Sviatok Nanebovstúpenia Pána je vždy na 40. deň po Kristovom Vzkriesení. Je to jeden z veľkých Pánových sviatkov.
Obsah sviatku tvorí udalosť Kristovho vystúpenia do neba, o ktorej hovorí sv. Ján Zlatoústy v jednej zo svojich homílií takto: „Dnes je ľudský rod úplne zmierený s Bohom. Zmizol dávny a vražedný boj. My, ktorí sme neboli hodní života na zemi – vystúpili sme do neba. Dnes sa stávame dedičmi Božieho kráľovstva, my, čo si nezaslúžime ani pozemské, vystupujeme do neba a získavame za dedičstvo prestol kráľa Pána. Ľudská prirodzenosť, pred ktorou cherubín strážil raj, bola pozdvihnutá nad všetkých cherubínov.“
Znalci obradu sú toho názoru, že v prvých troch storočiach sa slávil tento sviatok spolu so sviatkom Zostúpenia Svätého Ducha. V 4. storočí sa sviatok Pánovho nanebovstúpenia stal všeobecne známym.
Sviatok Nanebovstúpenia bol okrášlený homíliami sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Nysského, sv. Epifána Cyperského, Leva Veľkého a ďalších. V 4. storočí dala cisárovná Helena postaviť chrám zasvätený tomuto sviatku na mieste Kristovho Nanebovstúpenia.
Nie je krajšieho a prekypujúcejšieho miesta, ako je nebo. Tam je človek naplnený nevýslovným šťastím vo vzťahu k Bohu a iným. Nič na zemi nenahradí toto šťastie. Preto je potrebné, aby sme túžili po nebi a kráčali po ceste do neba, po ceste, ktorú nám ukázal Pán. On sám je cesta, po ktorej máme kráčať v prostredí Cirkvi, ktorá je jeho tajomným telom.
Pán Ježiš sa vo svojom ľudskom tele vrátil do slávy, akú mal po pravici svojho Otca v nebi. Oslavujeme Pána a očakávame jeho druhý a slávny príchod.