Sme v období poprazdenstva sviatku Povýšenia sv. Kríža nad celým svetom. Hľadíme na kríž, s úctou k nemu pristupujeme a uctievame si ho bozkom. Robíme to vo vedomí, že z Kristovho kríža vychádza moc.
V tomto vedomí žili aj mnohí naši predkovia, ktorí dávali mnohé kríže aj na vyvýšené miesta, vrcholy hôr, aby „rozptyl“ moci Kristovho kríža bol čo najväčší. Podobne by sme mali konať aj my. Kristov kríž z nášho života neodstraňovať, ale dávať ho vždy na čestné miesto v našom živote. Ak by sme totiž odstránili kríž z nášho života, veľmi ľahko by sa mohlo stať, že aj ovocie Kristovho kríža by sa mohlo stratiť. A to iste nechceme.
Sviatok Povýšenia sv. Kríža sa viaže k nájdeniu sv. Kríža sv. Helenou. Ale v našom liturgickom kalendári sa v súvislosti so svätým Krížom slávi tiež 1. august ako Spomienka na Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného Kríža. Je to pamiatka na prenesenie relikvií svätého dreva, ktoré v ten deň v procesii prenášali z cisárskeho paláca v Carihrade do Chrámu sv. Sofie. Vtedy sa konala aj osobitná poklona svätému Krížu, podobne ako na Krížupoklonnú nedeľu. Dva týždne počnúc od 1. augusta sa konali procesie s drevom svätého Kríža po meste, aby takto posvätili mesto a zahnali každý neduh. Tento sviatok bol ustanovený v Carihrade v 9. stor.
Poprazdenstvo sviatku Povýšenia trvá až do nasledujúceho štvrtku. Nájdime si v tieto dni čas prísť do chrámu, uctiť si svätý Kríž, porozjímať pri Kríži, aby sa jeho moc silne prejavila v našom osobnom, rodinnom i spoločenskom živote.