Vo štvrtok 26. októbra oslávime sviatok sv. Demetra veľkomučeníka. Pripomeňme si v krátkosti životopis tohto významného svätca Cirkvi.
Sv. Demeter žil v druhej polovici 3. storočia v meste Solún, kde jeho otec zastával vysoký úrad v rámci štruktúr Rímskej ríše. Po otcovej smrti cisár Maximián vymenoval Demetra za prokonzula mesta Solún a celej provincie. Sv. Demeter bol od detstva vychovaný v kresťanskej viere. Hoci zastával vysoký úrad, svoju vieru verejne vyznával, bol apoštolom svojej viery. Kvôli tomu ho cisár Maximián uvrhol do väzenia s požiadavkou, aby sa zriekol svojej kresťanskej viery. Keď bol Demeter vo väzení, požehnal sv. Nestora na boj s nepremožiteľným cisárskym gladiátorom Lyjom. Sv. Nestor sa postavil proti Lyjovi s krížom v rukách a porazil ho. Keď sa cisár dozvedel, že to bol práve Demeter, kto požehnal Nestora na boj s Lyjom, poslal za Demetrom svojich za vojakov a tí ho prebodli kopijami. Stalo sa to v r. 306. Pamiatku sv. Nestora si východná Cirkev pripomína nasledujúci deň po sviatku sv. Demetra (slovansky Dimitrija).
Hrdinskú vieru sv. Demetra oslávil Boh po jeho smrti rôznymi zázrakmi, ale aj tým, že jeho telo zostalo po smrti neporušené a vytekalo z neho myro (tzv. myrotočec). Keď asi sto rokov po jeho smrti otvorili hrob – jeho telo sa našlo neporušené a z kostí vytekalo voňavé myro – olej, ktoré uzdravovalo chorých.
Sviatok sv. Demetra patrí medzi takzvané stredné sviatky (polyelejný sviatok s bdením). S týmto sviatkom sa viaže Spomienka na veľké a hrozné zemetrasenie, ktoré sa udialo v Carihrade 26. októbra r. 740. V bohoslužobných textoch na deň sv. Demetra nám Cirkev stavia pred zrak jeho hrdinskú vieru a čnosti tohto veľkomučeníka. Predstavuje nám ho ako chrabrého Kristovho vojaka a vyznávača, ako divotvorcu, ktorý lieči choroby duše a tela a pomáha v každej potrebe.
