Po rozdelen\u00ed Muka\u010devsk\u00e9ho biskupstva sa v roku 1818 st\u00e1va Pre\u0161ovsk\u00e9 biskupstvo samostatn\u00fdm. Vtedy Ko\u0161ice nemali ani svoju gr\u00e9ckokatol\u00edcku farnos\u0165 ani svojho k\u0148aza. Gr\u00e9ckokatol\u00edcki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km v\u00fdchodne od Ko\u0161\u00edc. Veriaci v Ko\u0161iciach prib\u00fadalo, preto biskupstvo v Pre\u0161ove vymenovalo v roku 1850 pre farnos\u0165 Zdoba kapl\u00e1na, pastora\u010dne poveren\u00e9ho spravovan\u00edm Ko\u0161\u00edc, a to v osobe Dr. Michala Michalicsa, ktor\u00fd s\u00fa\u010dastne vyu\u010doval gr\u00e9ckokatol\u00edcke n\u00e1bo\u017eenstvo na gymn\u00e1ziu v Ko\u0161iciach. Ko\u0161ick\u00fd r\u00edmskokatol\u00edcky biskup Jozef Kunszt povolil sl\u00fa\u017eenie gr\u00e9ckokatol\u00edckych bohoslu\u017eieb v Michalskej kaplnke pri D\u00f3me sv. Al\u017ebety, av\u0161ak to trvalo kr\u00e1tky \u010das.<\/p>\n
V decembri 1852 Dr. Mihalicsa vystriedal v pastora\u010dnej slu\u017ebe o. Matej Br\u00e4uer, ktor\u00fd ako prv\u00fd u\u017e ko\u0161ick\u00fd far\u00e1r, konal bohoslu\u017eby na Pivovarskej ulici v prenajatej miestnosti, neskor\u0161ie v r\u00edmskokatol\u00edckej semin\u00e1rnej kaplnke a potom v premon\u0161tr\u00e1tskom kostole na Hlavnej ulici. Gr\u00e9ckokatol\u00edci v\u0161ak potrebovali u\u017e st\u00e1lu pastora\u010dn\u00fa starostlivos\u0165, preto sa p\u00fa\u0161\u0165a do stavby fary, pre ktor\u00fa z\u00edskal pozemok \u201e za hradbami\u201c, na mieste, kde v 14. storo\u010d\u00ed pretekala rieka Horn\u00e1d. Vzh\u013eadom na dan\u00e9 podmienky boli pr\u00e1ce na stavbe fary a neskor\u0161ie i chr\u00e1mu ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. Roku 1870 v\u0161ak o. Matej Br\u00e4uer po ve\u013ek\u00fdch \u00fatrap\u00e1ch a vy\u010derpanosti ako 61 ro\u010dn\u00fd zomiera. Po jeho smrti preber\u00e1 staros\u0165 o farnos\u0165 jeho za\u0165 o. Anton Brinsk\u00fd.<\/p>\n
Roku 1879 pre\u0161ovsk\u00fd biskup Mikul\u00e1\u0161 T\u00f3th menuje za spr\u00e1vcu farnosti o. J\u00faliusa Viszlock\u00e9ho a d\u0148a 25. 4. 1882 sa sl\u00e1vnostne kladie a posviaca z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 gr\u00e9ckokatol\u00edckeho chr\u00e1mu v Ko\u0161iciach. Na vtedaj\u0161ie \u010dasy to bolo hrdinsk\u00e9 rozhodnutie mal\u00e9ho po\u010dtu gr\u00e9ckokatol\u00edckych veriacich, ktor\u00fdch bolo celkom 1484 du\u0161\u00ed. Chr\u00e1m v rom\u00e1nsko \u2013 byzantskom \u0161t\u00fdle projektoval Schmidt, Kolatsek a Wirth. Chr\u00e1m je dlh\u00fd 46m, vysok\u00fd je 17m a jeho \u0161\u00edrka je 14m. Ve\u017ee chr\u00e1mu boli postaven\u00e9 v\u010faka finan\u010dn\u00e9mu prispeniu gr\u00f3fa Andr\u00e1\u0161iho z Kr\u00e1snej H\u00f4rky, ktor\u00fd r. 1895 pomohol ich k dokon\u010deniu. Ma\u013eby interi\u00e9ru s\u00fa dielom Jozefa Kir\u00e1lya. Z jeho diela sa dodnes zachovali iba obrazy evanjelistov na prostrednej klenbe.<\/p>\n
Po smrti o. Viszlock\u00e9ho, roku 1908, nastupuje na miesto ko\u0161ick\u00e9ho far\u00e1ra o. Mikul\u00e1\u0161 Csoma, ktor\u00fd zaobstaral pre chr\u00e1m v\u0161etky potrebn\u00e9 n\u00e1le\u017eitosti interi\u00e9ru: olt\u00e1r, kazate\u013enicu, spovednice i sakr\u00e1lne veci: kalichy i r\u00facha. V roku 1910 sa realizovala nov\u00e1 ma\u013eba chr\u00e1mu. Roku 1919 bol menovan\u00fd za ko\u0161ick\u00e9ho far\u00e1ra arcidekan o. Pavol Rokiczky, ktor\u00fd interi\u00e9r chr\u00e1mu obohatil o dva bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re so vz\u00e1cnymi ma\u013ebami akad. maliara Hal\u00e1sza a Jordana. Jeho 31 ro\u010dn\u00e9 pastora\u010dn\u00e9 p\u00f4sobenie v Ko\u0161iciach bolo najdlh\u0161ie. V Ko\u0161iciach p\u00f4sobil a\u017e do r. 1950, kedy v r\u00e1mci likvid\u00e1cie gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi (za\u010dala sa tzv. pre\u0161ovsk\u00fdm \u201e P\u201c soborom 28. 4. 1950 ) musel svoju k\u0148azsk\u00fa slu\u017ebu ukon\u010di\u0165, bol deportovan\u00fd do v\u00e4zenia, odkia\u013e ho \u0165a\u017eko chor\u00e9ho previezli domov. Zomrel na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. j\u00fala 1952 v Prahe \u2013 Bohniciach. Po prevezen\u00ed do Ko\u0161\u00edc mu nebol povolen\u00fd cirkevn\u00fd pohreb, a preto ho rodiny pochovala na verejnom cintor\u00edne sama.<\/p>\n
V rokoch 1950 \u2013 1968 bol chr\u00e1m v u\u017e\u00edvan\u00ed pravosl\u00e1vnej cirkvi. V apr\u00edli r. 1968, po obnoven\u00ed \u010dinnosti gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi, sa \u010fal\u0161\u00edm spr\u00e1vcom ko\u0161ickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktor\u00fd spolu s o. kapl\u00e1nom o. Viktorom Skorodensk\u00fdm za akt\u00edvnej \u00fa\u010dasti veriacich znovu obnovili bohoslu\u017eobn\u00fd \u017eivot. Roku 1979 sa spr\u00e1vcom farnosti a z\u00e1rove\u0148 dekanom st\u00e1va o. Viktor Skorodensk\u00fd, ktor\u00fd spolu s kapl\u00e1nom o. Vojtechom Boh\u00e1\u010dom zasl\u00fa\u017eil o zrenovovanie interi\u00e9ru aj exteri\u00e9ru chr\u00e1mu (rekon\u0161trukcia strechy, vytvorenie bo\u010dn\u00fdch vchodov). V pr\u00e1ci medzi ko\u0161ick\u00fdmi gr\u00e9ckokatol\u00edkmi pokra\u010dovali o. Gabriel Sz\u00e9kely, ktor\u00fd zapo\u010dal ma\u013ebu interi\u00e9ru chr\u00e1mu a rekon\u0161trukciu farskej budovy, o. Cyril Jan\u010di\u0161in, ktor\u00fd sa zasl\u00fa\u017eil o rekon\u0161trukciu ikonostasu a podlahy. Z\u00e1rove\u0148 sa postaral o pastora\u010dn\u00fa spr\u00e1vu gr\u00e9ckokatol\u00edkov na ko\u0161ick\u00fdch s\u00eddlisk\u00e1ch. V samotn\u00fdch Ko\u0161iciach je teraz 5 gr\u00e9ckokatol\u00edckych farnost\u00ed: Ko\u0161ice \u2013 Star\u00e9 mesto (katedr\u00e1la), Ko\u0161ice \u2013 Z\u00e1pad, Ko\u0161ice \u2013 Nad Jazerom, Ko\u0161ice \u2013 Dargovsk\u00fdch hrdinov (Fur\u010da), Ko\u0161ice \u2013 s\u00eddlisko \u0164ahanovce.<\/p>\n
V roku 1997 sa ko\u0161ick\u00fd chr\u00e1m stal katedr\u00e1lou \u2013 s\u00eddeln\u00fdm chr\u00e1mom ko\u0161ick\u00e9ho apo\u0161tolsk\u00e9ho exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R., \u010d\u00edm sa za\u010dali p\u00edsa\u0165 nov\u00e9 dejiny ko\u0161ick\u00fdch gr\u00e9ckokatol\u00edkov. Za prv\u00e9ho far\u00e1ra novej katedr\u00e1ly bol menovan\u00fd o. Marko Rozko\u0161. V roku 2007 je menovan\u00fd nov\u00fd far\u00e1r o. ThLic. Pavol Bardz\u00e1k. 30. janu\u00e1ra 2008 na sviatok Troch sv\u00e4tite\u013eov je na Slovensku zriaden\u00e1 gr\u00e9ckokatol\u00edcka metrop\u00f3lia sui iuris: arcibiskupsk\u00e9 s\u00eddlo je v Pre\u0161ove, zriaden\u00e1 nov\u00e1 eparchia v Bratislave a ko\u0161ick\u00fd apo\u0161tolsk\u00fd exarch\u00e1t je pov\u00fd\u0161en\u00fd na eparchiu. Vladyka \u2013 exarcha Milan Chautur C.Ss.R., je z\u00e1rove\u0148 menovan\u00fd za eparchu \u2013 s\u00eddeln\u00e9ho biskupa v Ko\u0161iciach.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Po rozdelen\u00ed Muka\u010devsk\u00e9ho biskupstva sa v roku 1818 st\u00e1va Pre\u0161ovsk\u00e9 biskupstvo samostatn\u00fdm. Vtedy Ko\u0161ice nemali ani svoju gr\u00e9ckokatol\u00edcku farnos\u0165 ani svojho k\u0148aza. Gr\u00e9ckokatol\u00edcki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km v\u00fdchodne od Ko\u0161\u00edc. Veriaci v Ko\u0161iciach prib\u00fadalo, preto biskupstvo v Pre\u0161ove vymenovalo v roku 1850 pre farnos\u0165 Zdoba kapl\u00e1na, pastora\u010dne poveren\u00e9ho spravovan\u00edm […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_coblocks_attr":"","_coblocks_dimensions":"","_coblocks_responsive_height":"","_coblocks_accordion_ie_support":"","footnotes":""},"class_list":["post-15","page","type-page","status-publish","hentry"],"yoast_head":"\n