Dnes je piata nedeľa po Pasche. Nesie názov Nedeľa o samaritánke. V evanjeliu počúvame veľmi pozoruhodný a zaujímavý dialóg medzi Ježišom a samaritánkou. Ani jedno slovo nie je daromné alebo zbytočné. V istom momente jej Ježiš povedal: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem.“ (Jn 4, 16) Ona odpovedala, možno trochu s hanbou, možno trochu s bolesťou: „Nemám muža.“ Podľa tejto odpovede vidíme jednu dôležitú vec. Samaritánkinu pokoru. Priznáva svoju nepriaznivú životnú situáciu. Dnes sa pokora „nenosí“. Zdá sa byť prežitkom. Dnes mnohí ľudia povedia, že žijú v harmonickom a šťastnom manželstve či vzťahu. Vôbec im neprekáža, že žijú
bez sviatosti manželstva. Chcú byť šťastní, ale odlúčení od Boha aj Cirkvi. Lenže Ježiš povedal jasne: „Kto vás počúva, mňa počúva.“ Boh ustanovil Cirkev na to, aby hovorila v Jeho mene. A toto odmietajú aj mnohí „kresťania“. Mnohým nám chýba pokora samaritánky. Aj preto mnohí neprežívame silu a prejavy Svätého Ducha. Prvým ovocím zostúpenia Svätého Ducha bola kázeň svätého apoštola Petra, po ktorej sa poslucháči plní bolesti pýtali, čo majú robiť. Peter im dáva jasnú odpoveď: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ (Sk 2, 38).
My sme iniciačnými sviatosťami tento dar prijali. Mali by sme ho však na základe pokory aj v Kristovi rozvíjať. Žiť v Kristovi, čiže v Cirkvi, kde sa pohybujeme, v ovzduší lásky a pravdy. Neničme Kristov život v nás pýchou. Pokora nie je nedosiahnuteľná méta niektorých svätcov. Pokora, jej neustále hľadanie, by mala byť súčasťou života každého kresťana. Aby zavládol život.
Samaritánka prejavila pokoru, keď Kristovi povedala: „Nemám muža“. Preto mohla prijať dar Svätého Ducha a my preto o nej v tropári spievame: „…a stala sa slávnou naveky.“ Jej stretnutie sa s Kristom bolo tak mocné, že hneď hovorila o Kristovi druhým. Hneď šla do dediny povedať ostatným, že stretla Mesiáša.