V nasledujúci štvrtok slávime prikázaný sviatok Nanebovstúpenie nášho Pána Ježiša Krista. Dobre vieme, že táto udalosť sa stala na 40-ty deň od Kristovho vzkriesenia.
O nebi počujeme často aj v médiách. Mnohokrát je nám však ponúkaný až príliš skreslený pohľad na nebo. Preto je osožné pripomenúť si, ako vnímame nebo my kresťania. V Katechizme o tom, čo je nebo, nachádzame tieto slová: „Nebo je Božie prostredie, príbytok anjelov a svätých a cieľ stvorenia. Slovami „nebo a zem“ označujeme všetko stvorenie“ (KKC 325-327). Emeritný pápež Benedikt XVI. tieto slová vysvetľuje v tom zmysle, že nebo:
- nie je miesto kdesi vo vesmíre
- je to stav večnosti
- je tam, kde sa uskutočňuje Božia vôľa bez najmenšieho odporu
- je aj vtedy, keď život dosiahne najvyššiu intenzitu a blaženosť – taký život však nedosiahneme na zemi
- ak sa raz s Božou pomocou dostaneme do neba, čaká na nás to, o čom hovorí Písmo slovami: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2,9).
Po nebi v prvom rade musíme túžiť. Naše mysle a srdcia sú plné mnohorakých túžob. Niektoré sú dôležité, niektoré menej dôležité, niektoré sú nedôležité. Nemali by sme zabúdať na nebo. Nemali by sme zabúdať, že je cieľom nášho života. Nemali by sme zabúdať, že nebo nie je bez Boha a nedá sa dosiahnuť bez Boha.