Sme v období poprazdenstva Povýšenia sv. Kríža. Preto bude v našich chrámoch do budúcej stredy vyložený sv. kríž, aby sme na neho hľadeli, aby sme si ho 
uctili, aby sme o ňom rozjímali.
Drevo svätého Kríža, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus, našla podľa prastarej kresťanskej tradície sv. Helena (+ 330), matka cisára Konštantína Veľkého r. 326. Cisár Konštantín, ktorý ydaním Milánskeho ediktu legalizoval kresťanské náboženstvo, sa po prvom všeobecnom sneme v Nicei rozhodol, že dá postaviť kresťanský chrám – baziliku na jeruzalemskej Golgote, na mieste Kristovho utrpenia. Roku 326 prišla do Jeruzalema sv. Helena a na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám, postavený na Golgote za cisára Hadriána. Po odkrytí Golgoty sa podarilo nájsť
aj jamu s troma krížmi a nápisom, ktorý bol podľa evanjelistov umiestený na Kristovom kríži.
Keďže sa nedalo určiť, ktorý z troch krížov patril Ježišovi, jeruzalemský patriarcha Makarios prikázal, aby nájdené ostatky troch krížov priložili postupne k telu istej chorej ženy. Po priložení Kristovho kríža chorá žena ozdravela a to bol dôkaz, že práve na tomto kríži zomrel Kristus. Patriarcha Makarios potom šiel aj s krížom na Golgotu, kde bolo drevo kríža vyzdvihnuté k verejnej úcte (prebraté zo stránky grkatba.sk)
Aj my, spôsobom života, dajme Kristov kríž do centra nášho života. On sám nás naučí, ako niesť ten náš kríž. Ba čo viac, pomôže nám ho niesť, pretože to sľúbil. Len sa od neho nesmieme odlúčiť. Každý deň začínajme na sebe znakom sv. kríža. Taktiež aj na konci dňa sa nezabudnime pomodliť a prežehnať, aby tak moc Kristovho kríža pôsobila v našom živote. Aj naše príbytky nech chráni sv. Kríž, ktorý by sme mali mať zavesený na čestnom mieste. Aj to patrí k našej kultúre. Kríž je náš poklad.