Začali sme nový cirkevný rok a pred nami je naša eparchiálna odpustová slávnosť. Tieto prvé septembrové dni sú trocha poznačené zhonom, veď do školy nastupujú školáci a študenti. Keď k tomu pripočítame uzávery na mestských komunikáciách, tak „zábava“ je ešte väčšia.
No septembrový čas je aj časom počúvania, časom, keď sa máme možnosť zúčastniť programu duchovnej obnovy a programu odpustovej slávnosti. Sadnúť si Pánovi k nohám ako Mária z evanjelia (porov. Lk 10, 39). V očiach mnohých dnešných ľudí je to stratený čas. Ak by to tak bolo v očiach veriacich ľudí, bolo by to zlé, pretože by odmietli lepší podiel, ktorý pripomenul Ježiš pri rozhovore s Martou.
Avšak nie je to celkom tak, pretože dnešný človek počúva veľa. Od ranného precitnutia mnohým hrá televízia či rádio, ktoré počúvajú, lepšie povedané „vstrebávajú“ do svojho života. A človek dneška sa dostal až tak ďaleko, že ani príliš nerozmýšľa nad tým, čo počúva, alebo na čo pozerá. Rozmýšľajú iní.
V Cirkvi máme možnosť počúvať inak. Respektíve máme možnosť počúvať tak, ako počúvala Mária, počúvať Kristov hlas uprostred Cirkvi. V Cirkvi počuť Boží hlas, Božie Slovo. Nie je ľudskou ustanovizňou, pretože ju ustanovil Kristus. Kamkoľvek Ježiš prišiel, nebo sa dotýkalo zeme: začalo sa Božie kráľovstvo, kráľovstvo pokoja a spravodlivosti. Cirkev slúži tomuto kráľovstvu. Nie je samoúčelná. Pokračuje v diele, ktoré začal Ježiš. Cirkev dbá na to, aby Božie kráľovstvo, ktoré sa už začalo v Ježišovi, vzklíčilo a rástlo vo všetkých národoch sveta [porov. KKC 763 – 769, 774 – 776, 780]. Naďalej vykonáva Ježišove posvätné znamenia sviatosti a šíri Ježišove slová. A preto je Cirkev – napriek všetkým svojim slabostiam – mocnou časťou neba na zemi. Preto počúvať v Cirkvi znamená uchopiť Božie kráľovstvo.
Príďme počúvať a formovať sa Božím slovom v Cirkvi. Budeme mať na to príležitosť počas duchovnej obnovy, aj odpustovej slávnosti.