Dnes je Nedeľa Krista Kráľa. Je to jeden z najmladších sviatkov. V rámci celej Cirkvi zaviedol jeho slávenie pápež Pius XI. v roku 1929. Bolo to v období, pre ktorého sprievodným znakom bolo búranie hodnôt, ktoré boli istotou ľudí minulých storočí. Relativizovalo sa všetko, relativizoval sa Boh aj dôležitosť viery. Ježiš je Kráľ. Výstižný dialóg o tom nachádzame vo svätom evanjeliu: „Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ (Jn 18,33-39).
Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta. Preto Ježiš rieši základný problém sveta a to je hriech a ovocie hriechu. Oslobodzuje nás od ovocia hriechu cez prijatie Ježiša na trón nášho srdca. Boh nás aj v tomto svete chce vychovať, pre kráľovstvo svojho milovaného Syna. Božie Kráľovstvo sa objavuje tam, kde sa človek začína riadiť Božím Slovom. Origenes poučuje o spôsobe Božej vlády takto: „Podľa slova nášho Pána a Spasiteľa „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: Aha, tu je! Alebo: Aha, tamto je! Ale Božie kráľovstvo je medzi nami“, „lebo Slovo je celkom blízko, je v našich ústach, je v našom srdci“. Preto ten, kto prosí, aby prišlo Božie kráľovstvo, celkom iste sa správne modlí za to Božie kráľovstvo, ktoré má v sebe, aby vzišlo, prinášalo ovocie a dozrelo. Lebo v každom zo svätých kraľuje Boh a každý svätec poslúcha duchovné zákony Boha, ktorý v ňom býva ako v usporiadanom meste. Otec je v ňom prítomný a Kristus v takej dokonalej duši kraľuje spolu s Otcom podľa slov: „Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“
Žime bohumilo, žime duchovne. Vtedy Božie kráľovstvo, ktoré je v nás, dosiahne svoj vrchol. Božie kráľovstvo už prišlo s Ježišom a je v Ježišovi. Je to život Cirkvi, ktorá neustále volá k Otcovi, ktorý je na nebesiach: „Posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.
Príď, Ježišu, Spasiteľu náš, zostúp k nám a spas nás!